Kalaallit Nunaat - Stránky venované grónsku

V krajine vetrov v krajine tieňov ( 2004 )

Zážitky z prvej a druhej tasiilagskej expedície so psím záprahom vo východnom grónsku z rokov 1998 a 1999.

Vezmi ma .....
Pozerám na Paolov dom vo svahu nadomnou. Vklani som v ňom strávil nezabudnuteľný večer v priateľskej rodinnej atmosfére s Paulom, jeho ženou Evou, deťmi Máriou a synmi. Pri dome nie sú uviazané žiadne psy, schody do domu sú zafúkané snehovým závejom. Vojdem dnu. Všade je neporiadok. Chýba nábytok, po zemi sa váľajú riady, hračky a svietniky s nedohorenými sviečkami.Zdvíham zo zeme zošit. Je to školský s domácimi úlohami. Na vnútornej strane obalu je na tvrdom liste nalepený text detskej básničky:

Zober ma do krajiny snov,
kde sa dá snívať,
zober ma do krajiny smiechu,
kde sa dá smiať,
zober ma na veľké more,
kde sa dá plávať.

Paul zomrel vlani na jeseň a vdova pani Eva aj s deťmi sa presťahovala do osady Kulusuk k ľuďom a k svojim príbuzným. Vlani tu žili dve rodiny a ostatné domy boli opustené. Dnes sú prázdne všetky domy. Už viem, prečo sa mi vrátil späť môj vianočný pozdrav aj s fotografiami.

Vraciam sa k ľuďom do spodného domu, ktorý je plný vône rýb a pary z vriaceho čaju. Muži hrajú karty, popíjajú čaj a ja zaspávam. V noci vietor fúka od mora. Silný nakajag ( 11 ) priniesol nový mokrý sneh. Celý deň nik nevychádza von. Na chvíľu vybehnem von s kamerou medzi domy natočiť niekoľko záberov. Približujem sa k stočeným klbkám psov, ktorých spoznávam len ako kôpky snehu. Vstávajú, otriasajú sa od snehu. Jeden z nich zakloní hlavu, začne zavýjať a ostatné psy sa pridávajú ma pozdraviť.

Celý deň fúka od mora silný nakajak so snehom a dažďom. Celý deň ležím, čítam a spím a muži hrajú karty. V polospánku vnímam štrkotanie kovu, vstávam a vidím, že Tobias prehral všetky peniaze a do hry vsadil karabíny od psov. ,, Dúfam, že si nevsadil do banku aj psov, „ pomyslím si. Dávno som sa tak nahlas nezasmial, všetci prítomní ma chápu a pridávajú sa k môjmu smiechu.

Muži sú nadšení. Víťazstvo svojho favorita oslavujú smiechom, tlieskaním a ich radosť prechádza do spevu.,, Chudák Tobias , ešte dobre, že nedal do banku psov! „ alebo dal ?. Ako sa dostaneme cez dory do Tasiilagu?.“ Pomyslím si. Kartami sú posadnutí nielen hráči, ale aj diváci, ktorí sa na hru dokážu pozerať celé hodiny. Myslím si však, že diváci sú bývalí kartári, konkrétnejšie tí, ktorí všetko už prehrali a nemajú o čo hrať.

© 2010 - Lucián Očkovský webdesign: Delphi SK, s.r.o., redakčný systém delphiCMS